Vyberte stranu

Ako sa ti so mnou písalo? Bolo to pre teba náročné?

Adelka,mne sa s tebou písalo veľmi dobre. Aj preto, že máme medzi sebou úprimný vzťah a dôverujeme si. Niekedy ma až prekvapilo, aké odborné termíny v tvojim otázkach používaš, aj ako sa vyznáš v oblasti predškolskej výchovy a kladieš mi otázky na mieru. Bolo to veľmi fajn a nezľakla som sa žiadnej otázky. vždy som sa tešila na ďalšiu.

Čo pre teba táto kniha znamená?

Táto kniha je pre mňa veľkým uznaním môjho širokého celoživotného pôsobenia v oblasti predškolskej výchovy. Aj keď ma rešpektovali ako učiteľku, riaditeľku, metodičku, inšpektorku, logopedičku, nikto mi nedal tú možnosť zúročiť svoje skúsenosti v takejto podobe. Som ti za to, Adelka, nesmierne vďačná. Aspoň nemusím písať memoáre 🙂

Aký by mal byť podľa teba prínos našej knihy? Aké posolstvo by si povedala?

Budem šťastná, ak bude o knižku záujem a rodičia si z nej vyberú to, čo pri výchove detí potrebujú. Ak po nej siahnu aj vtedy, keď príde k momentom, kedy si nebudú vedieť dať rady s dieťaťom a nájdu tu práve to, čo im ukáže cestu ako ďalej. Keď povedia, že takúto knihu sme potrebovali. Keďže je pravdivá, mala by obohatiť o nové poznatky v oblasti výchovy a prístupu k deťom aj ľuďom vo svojom okolí.

Moja mama

Je ťažké presvedčiť niekoho o pravde, keď nepočúva? Čo v prípade, že fakt nechce počuť žiadnu radu?

Adelka, je ťažko presviedčať niekoho o pravde, keď si myslí, že ju nemá a vidí len tú svoju. Ak sa táto pravda má týkať výchovy dieťaťa, tam treba argumentovať odbornými skúsenosťami, príkladmi zo života, možno aj dôsledkami a trpezlivo vysvetľovať. Ak chcem dávať dobrú radu niekomu, musí mi naprosto dôverovať, len tak ma bude počúvať a rešpektovať. No a ak sa tak nestane, treba mu nechať čas na rozmýšľanie. Možno je to práve to, čo v tej chvíli potrebuje.

Napadlo by ti niekedy, že budeš inšpiráciou a zároveň hlavnou postavou v nejakej knihe?

No tak to mi môžeš veriť, že nikdy. Veď kto už by si na mňa spomenul? Hoci veľa ľudí na mňa spomína v dobrom, knihu o mne alebo so mnou bežne písať nebude. Lenže ty si moja milovaná dcéra a chceš, aby tu po mne niečo zostalo, však? Tak ti to vyšlo.

Bola si si vždy istá za tie roky, že máš naozaj pravdu alebo si si musela niekedy aj názor poopraviť? 

Myslíš vo výchove? Človek sa pri deťoch môže mýliť v určitých situáciách. Ja som sa však snažila byť vždy nad vecou a zhodnotiť situáciu tak, aby som v danom momente dieťati neublížila, ale práve naopak – pomohla mu dostať sa z nej. Ak som urobila chybu, tak určite nevedome a to som dokázala napraviť.

Keby si sa mohla vrátiť späť v čase, pustila by si sa do tohto nášho spoločného projektu opäť? Neľutuješ?

Neľutujem ani jedinú chvíľu s tebou, Adelka. Ak ľutujem, tak iba to, že sme knihu nemohli písať viac tak, že by sme boli spolu častejšie pri kávičke, a hneď aj robiť poznámky, čo nesedí a čo sa chceš ešte dodatočne spýtať. Ale aj takto to bolo úžasné a neopakovateľné pre mňa, užila som si celý ten proces, znova by som išla do toho a veľmi rada.

Moja kamarátka, psychologička Monika Stehlíková sa o knihe vyjadrila, že má aj hlbší a širší rozmer. Že sme si sadli, rozprávali sa, polemizovali, rozoberali, otvárali mnohé témy. A že sme sa aj otvorili jedna druhej v úplne vyrovnanom vzťahu. Mnohé dcéry takú možnosť nemajú alebo ju nevyužijú. Čo si o tom myslíš?

Vždy sme vás učili pravdovravnosti, zodpovednosti, otvorenosti, spolupatričnosti, máte toto všetko v sebe zakódované. Možno aj preto si dobre rozumieme a nemáme pred sebou žiadne veľké tajnosti. Dôverujeme si, rešpektujeme sa navzájom a nerobí nám problém otvoriť akúkoľvek tému, aj tú najpálčivejšiu. A tak to má medzi dcérou a matkou byť a tak to medzi nami navždy zostane. Ľúbim ťa nadovšetko na svete.

Ak chcete podporiť tlač knihy, môžete tak urobiť do 9.11.2020 práve tu na mojej web stránke v sekcii Predpredaj.

Ďakujeme 🙂