Vyberte stranu

Dobrá rada nie je zlá. Len musí byť k veci a musíte ju chcieť počuť. Dobré rady prichádzajú niekedy nevyžiadane. Moja mama však trafila, keď som rady počúvať začala. A urobila som dobre.

Pokým som sa nestala mamou, rady mi boli zbytočné. Púšťala som ich jedným uchom dnu a druhým von. Teraz mi je každá rada dobrá. Mnohé aplikujem, iné si nechávam rozležať v hlave a nakoniec ich aj tak použijem. Knihu sme písali spolu s mamou, pretože mi napadlo, že dobré rady nie sú zlé. Že každý raz nejaké to odporučenie ocení, najmä ak vie, že prichádza od odborníka. A že keď pomohli mne, pomôžu aj iným. Na tento svet pozerám o 30 rokov kratšie ako moja mama, viem, že má pravdu. Lepšie povedané, už to viem.

Ilustrácie do knihy od Natašky Apfelovej

O čom je kniha?

Matka a dieťa sú dve bytosti a vlastne jedna spoločná. Spája ich puto, malá šnúrka od začiatku až po koniec. Ani smrť ju nepretrhne, ani narodenie ďalších súrodencov, potomkov, generácií. Také je puto silné a pevné. Od začiatku až po koniec. Šnúrka, čo spája dva svety tam vnútri krásnych 9 lún. A tam vonku ich puto drží ďalej, hoci by sa mohlo zdať, že sa už rozdelili. Šnúrka sa iba natiahne, je pružná a často mení tvar, hustotu, aj dĺžku. Nikdy sa však neunaví, drží ako o život, aj keby do nej fúkal tajfún, aj keby prešla hlbokou tmou. Tá šnúrka je totiž nekonečná láska, ktorá nevyhasne, nikam neodíde a nikdy sa nestratí. Je tam. Od začiatku po koniec a ešte ďalej.

♥️

Moja mama a ja sme spolu napísali knihu. Už o pár dní budete môcť kúpiť. Dáva odpovede o výchove z pohľadu skúsenej pedagogičky, 4-násobnej babky a mamy. Riešime aj tieto otázky:

❓Čo robiť, keď má dieťa vzdor?

❓Kedy je vhodné dať dieťa do škôlky?

❓Ako prebieha adaptačný proces v škôlke?

❓V čom je lepšie pozitívne rodičovstvo?

❓Ako sa vyrovnať s tým, že som mama? Je dieťa zrelé na školu?

V knihe nájdete desiatky najčastejšie kladených otázok o rodičovstve a materstve, ktoré sa inde nedozviete. Maminými rukami prešlo 1200 detí počas 40 rokov v materských školách ako učiteľky a riaditeľky. A hoci je už na dôchodku, stále vypomáha v súkromnej škôlke a doučuje lopédiu. Taká je to svetová Mama. A má pravdu.

♥️

Predpredaj knihy čoskoro spustený na tejto stránke www.adelajasenovcova.sk.

Ukážka z knihy

Háklivá téma – jedlo. Čo ak príde dieťa do škôlky a prestane jesť. Ako to s ním riešiť?

Strava je vždy citlivá téma. Lebo každá mama chce, aby sa dieťa dobre vyvíjalo. Aby malo pestrú a vyváženú stravu. Aby mu všetko chutilo. No odmietanie jedla v škôlke sa deje často. Toto treba dôkladne prešetriť, ak dieťa doma dobre jedlo, niekde bude problém. Najskôr treba zistiť, či nejde o zdravotný problém, či nemá dieťa teplotu, bolesti hrdla, kašeľ. Ani dospelému  vtedy nechutí jesť.

Nechutenstvo môže byť spojené s nástupom do nového prostredia, teda kolektívu, skúmať, ako sa adaptuje v novom. Ak by odmietalo chodenie do škôlky, tak na jedenie bude mať aj toto vplyv. Treba trpezlivo krôčik po krôčiku sledovať, ako sa dieťa správa aj doma, či nemá stres z ranného vstávania a odchodu do škôlky. Tu je dôležitá spolupráca s pani učiteľkou, každodenná dôkladná komunikácia s triednou pani učiteľkou. Treba sa poradiť, ako na dieťa vplývať, pretože každé dieťa je iná osobnosť s inými povahovými danosťami. Matka si dobre pozná svoje dieťa a po čase by ho mala poznať aj pani učiteľka, pretože dieťa trávi väčšiu časť dňa v kolektíve. Tu učiteľka môže veľa pomôcť, ak správne dieťa zhodnotí. Treba si preštudovať jedálny lístok, premyslene o ňom hovoriť s dieťaťom a nezabudnúť ho motivovať k jedeniu. Nikdy nehovoriť pred dieťaťom, že to nie je dobré, alebo fuj, skôr mu treba jedlo prichváliť alebo pekne ozdobiť.

Ak zistíme, že dieťaťu nejakým spôsobom niekto znechucuje jedlo (pri stole v jedálni napríklad), treba požiadať pani učiteľku, aby urobila nápravu, prípadne dieťa dočasne premiestnila k inému stolíku, kde sú dobrí jedáci. Ale to už je na spôsobe, ktorý si pani učiteľka zvolí.

Pamätám si, že nás v škole nútili do jedla. V škôlke som jedla dobre, ale možno si to len nepamätám. Je vôbec dobré nútiť a prehovárať do jedla? Niekde som čítala, že to môže mať na psychiku neskutočne ničivé účinky. Toto nechutenstvo môže prerásť do bulímie a anorexie, či iných porúch príjmu potravy.

Rozhodne počas ťažkých dní netreba dieťa do jedla nútiť, treba urobiť aj kompromis, ktorý spočíva v tom, že mu dovolíme, aby zjedlo len polovicu z obeda, desiatej, olovrantu. A samozrejme oboznámiť s mojím rozhodnutím pani učiteľku z dôvodu, aby vtedy nenútila dieťa do jedenia. Podľa môjho názoru by nebolo správne, keby sme pristúpili na požiadavku dieťaťa – nejesť vôbec. Toto by nebola dobrá cesta k úspechu. A zasa zdôrazňujem jednotnosť rodiča a škôlky pri probléme s jedením. Pri dlhodobejšom odmietaní jedla by som odporučila celkové vyšetrenie dieťaťa pediatrom. Ten  by mal rozhodnúť ako ďalej. Veľa úspechov prajem všetkým rodičom!