Vyberte stranu

Ste skôr kamarátka matka alebo matka generál? Čo poviete, to platí alebo uvoľníte hranice a veľa vecí neriešite? Tieto otázky sa vynárajú skôr či neskôr každej matke. Ako to mám ja a prečo, vám dnes napíšem.

Vychovávam intuitívne. Čo si myslím, že je správne a ladí s mojimi aj manželovými hodnotami, to si idem aj s deťmi. Veľa vecí skutočne neriešim. Nie preto, že by som nechcela, ale preto, že na ne neplánujem míňať drahocennú energiu, ktorej má každá matka málo. Isteže by som chcela mať aj poslušné deti, ktorým nemusím 10x povedať, aby si išli umyť zuby a napokon tak zvriesknem, že si idú zuby umyť aj susedia zo susedného paneláku. Avšak! Neriešim.

Od mala mi mama vštepovala, aby som bola sama sebou a neklamala. A aby som nerobila zle druhým. Snažím sa to prenášať aj na naše deti. A tiež aby sa nebáli, to je ale skôr úloha ich tatina, dodáva im odvahu a sebavedomie. A používať rozum, spoliehať sa na vlastný úsudok. Nebáť sa povedať vlastný názor a priznať sa, keď sa im dačo podarí vyviesť.

Tiež mi vraveli, keď nejde o život, nejde o nič. A toho sa držím. Všetko na svete, aj ten najstrašnejší problém, vyzerá inak, keď sa naň vyspím. Doma mi vraveli, aby som neodkladala nepríjemné veci, ale vždy ich riešila hneď ráno. Tak to tak aj robím. Musím si síce urobiť kávu a niečo pekné napísať alebo si prečítať a potom to už ide. Môj muž mi vravel, že obdivuje, že robím aj tie veci, ktoré musím. Som raz taká. Učím to aj naše deti, ľahšie budú potom preskakovať polienka a tešiť sa z vecí, ktoré majú rady.

Tiež mi vraveli, aby som bola zásadová, mala pevnú vôľu. Aby všetko, čo poviem, aj platilo. Veľakrát som sa presvedčila, že mali pravdu, ale nebola by som to ja, keby som sa ich nesnažila vyskúšať, či to myslia naozaj, ale že naozajsky vážne. Napríklad keď som mala ako 12-ročná stanovenú večierku a nedodržala som ju. Prišla som neskoro a dostala som zaracha do konca prázdnin. Chodila som domov omnoho skôr než ostatní a to práve vtedy, keď všetky deti na sídlisku začali hrať nejakú super hru, na ktorú bolo počas horúceho dňa príliš teplo. Blbé bolo, že sa to opakovalo tri letá za sebou, kým som pochopila, že má naozaj zmysel chodiť načas. Všade.

Moja mama s mojou Nene

Keď som chcela ísť neskoro večer do kina a mama ma nepustila, vedela som, že nemá zmysel ísť za tatom. Že majú rovnaký názor a keby ho aj nemali, tak sa tvárili, že ho majú, pretože jednota bola u nás vždy kľúčová. Moja mama k tomu hovorí toto:

V každej rodine sú iné zvyky a zaužívané pravidlá. Postup pri výchove si stanovujú rodičia podľa toho, aké dieťa majú, s akými povahovými vlastnosťami, danosťami, prípadne vrodenými vadami. Na toto musí pri výchove dať rodič pozor. Nie na každé dieťa platí všetko. Po určitej vzájomnej dohode oboch rodičov sú zrejme určené aj výchovné postupy. A tie majú byť rovnaké u oboch, teda jednotné. Ak majú rodičia rozdielny pohľad na danú situáciu, ktorá sa v rodine s dieťaťom vyskytne, treba sa vopred dohodnúť, ako sa v danej situácii zachovať. Dieťa si veľmi dobre zapamätá, ktorý z rodičov je ten mäkší, teda ustúpi mu, prípadne nedodrží daný zákaz alebo príkaz, teda nie je dôsledný. Ak každý z rodičov koná pri výchove inak, tomuto sa hovorí dvojkoľajná výchova a dieťa bude zmätené. Bude voliť ľahšiu cestu, utiekať sa k benevolentnejšiemu rodičovi. A tu nastanú medzi manželmi rodičmi nezhody. Tomuto nesprávnemu postupu sa treba pri výchove vyhnúť, naštudovať si dostupnú odbornú literatúru o výchove detí a aspoň čiastočne si zobrať dobré rady k srdcu.

Aj preto, že si myslím, že v mnohom mala moja mama pravdu, píšem ďalšiu knihu. Aby ste verili, že keď povie, je to jednoducho tak. Je to skrátka tá najsuper mama na svete.